Boba.
Hovorili sme jej síce Boba, alebo Bobina, ale bola to dokonalá dáma. Jedináčik vyrastajúci s milujúcimi rodičmi, aj keď otec nesúhlasil s výberom jej povolania a napriek tomu jej pravidelne mesačne platil školné. Vysoká, široká, krásna, dôstojná. Trochu prostoreká.
Príklad: Boba:" A urobila som to, aj keď som nechcela, ale pripadala som si ako táka p**a." Chvíľa ticha a naše pohľady smerujú na kňaza, ktorý tam s nami sedel. Boba: "Tuším som to s tou p***ou prehnala, dôstojný pán?" Kňaz: "Ale nie, pri vás by mi to chýbalo."
Rada žila spoločenským životom a bola vždy (naozaj vždy) vítaným aj niekoľkodňovým hosťom. Zvyčajne posedávala, debatila a popíjala. Kávička a koňačik, to bolo jej. Keď mala pocit, že treba zmenu, navrhla akciu.
Príklad: " Zdenuľko, lezeme ti na nervy? Tak mi ideme do kaviarne. Ty asi s nami nepôjdeš, tak nám daj tisícku a my vypadneme. Možno aj na tri hodiny."
Nohy už jej dobre neslúžili a na srdiečku mala strojček. Nebolo to na nej vidieť. Mladí ju doslova žrali. Nesmela chýbať pri žiadnom z ich úspechov, pri žiadnej životnej udalosti. A keď sa nemohla dostaviť, žiadal podrobné referencie. A klebietky.
Príklad: "Darinka tak som rada, že to máš konečne za sebou! A ako skvele! A tá fuchla tam bola tiež? A čo mala na sebe?" Darinka: "Normálne." Boba: "No to určite, tá ešte nikdy nemala na sebe nič normálne."
Strašné bolo pozerať, že ju zrádza telo, hoci myseľ ostávala stále svieža, čulá, čiperná. Nedalo sa ju ani oklamať. Vedela to, že príde koniec. Naopak, ona na to pripravovala nás. Robila nám plány. A potom odišla. Čakane, a predsa bolestivo.
A tak sa tých jej plánov držíme a tak je stále medzi nami.ň
Boba, a nepreháňala si to, tak si to totiž bola ty.