Neznášam chodenie po úradoch, dohadovanie sa s úradníkmi a dožadovanie sa svojich práv. Duševne som sa na úkon vybavenia pasu pripravovala týždeň. Mala som skúsenosti ako každý z nás. Dlhé rady, nervozita, neochota, dlhé doba vybavenia...
Vedela som, že úradné hodiny sú od ôsmej, ale pre istotu som prišla o 30 minút. Veď uvidím čo a ako. Pán pri vstupe sa ma spýtal čo potrebujem. Že pas. Vzápätí ma poinformoval, v ktorých novinových stánkoch a na ktorých miestach v okolí dostanem kúpiť kolky a v akej hodnote ich mám zakúpiť, poučil ma, že potrebujem platný občiansky a poprípade hrebeň, lebo sa fotí priamo pri podaní žiadosti a je možnosť sa upraviť. Pochvala, pochvala, POCHVALA. Toto som nečakala. Ani sa to nedá čakať, keď nemáte iné, ako zlé skúsenosti. Navyše ani v bake vám nedajú také presné a vyčerpávajúce informácie na prvýkrát, ako mi dal tento pán.
Zakúpila som kolky, vrátila sa aj s kopou časopisov, veď ktovie, koľko budem čakať. Čakala som presne jeden a pol minúty, kým sa donačítal systém. Pani pri okienku mi popriala dobrý deň, vypýtala si kolky, občiansky preukaz, chvíľu tam nahadzovala údaje, potom vytlačila papier, dala mi ho podpísať a pokynula mi, aby som si prešla do vedľajších dverí, kde ma odfotia. Ešte mi ponúkla možnosť, že ak im nechám svoje číslo mobilného telefónu, že mi v pošlú sms, ak bude pas urobený skôr ako o dva dni. Samozrejme, že som to číslo dala, to bolo niečo nezvyčajné a nové.
Za dverami sedelo mladé usmiate dievča, nasnímalo mi tvár, dalo podpísať takú tabuľku na zoskenovanie podpisu a rozlúčilo sa so mnou. A bola som vybavená a vonku a celé to aj s čakaním trvalo 8 minút. Neskutočné. Pochvala, pochvala, pochvala. Rýchle, bez stresom, milé, plné podstatných a potrebných informácií.
N druhý deň ráno o 8,02 mi pípla sms tohto znenia: (MV SR)
Vazeny obcan, Vas cestovny pas (CD-JPT1 ........) si mozete prevziat uz dnes pocas strankovych hodin.
Toto je tá pointa. Po 24 hodinách bez stresov, hádok, nervov, zbytočného čakania držím v ruke nový pas. Pre mňa nová a mimoriadne pozitívna situácia. Neviem, či Policajný zbor investoval do školení správania svojich pracovníkov, či trnavské oddelenie má vedúceho, ktorý dbá na dobré mravy a úctu k občanom, či bol len výnimočný deň, alebo sa všetci pomýlili, jedno je isté. Moja mienka o policajných úradníkoch sa poopravila a chcem znovu vyjadriť pochvalu za sprostredkovanie informácií a prístup na trnavskom pasovom oddelení.
Nech im to len, preboha, ešte dlho vydrží. A poučia sa aj iní.
